Od posledného článku na tomto blogu prešli už neuveriteľné 2 mesiace. Prečo však tak dlhá doba? Pristihla ma totiž tá neobľúbená "blogerská kríza". Vy, dievčatá blogerky určite viete, o čom hovorím.

Myslela som si, že nikdy sa mi nestane, že by som skutočne na tak dlhú dobu prestala písať. Nikdy som nechápala blogerkám, ktoré písali, že nemali nápady. Dnes to už chápem. Občas príde také obdobie a nie je možné sa mu vyhnúť. Buď ide skutočne o nedostatok kreativity, alebo k tomu človeka donútia čisto životné okolnosti a takmer žiaden čas. A vtedy je to skutočne problém. Pretože keď sa nedokážete dostať ani na sekundu k svojej vášni, aj keď by ste veľmi chceli, vtedy to už skutočne nie je jedno a vaša osobnosť tým priam trpí.

Mne písanie za tú dobu neskutočne chýbalo a dnes konečne nadišiel deň, kedy som si sadla za notebook a stlačila tlačítko "Písať nový článok", ktoré bolo tak dlho zaviate prachom. Bol to trošku aj zvláštny pocit, taký, aký máte vždy, keď sa vrátite opäť k niečomu, čo bolo predtým vašou každodennom činnosťou. Tento blog si nezaslúži tak dlhú nepozornosť. Týmto článkom akoby odštartujem radu ďaľších, ktoré chystám, pretože vám chcem toho veľa povedať. Myslím si, že už bolo dosť úvodných slov a vy už čakáte na skutočný článok. Tak prečo milujem jeseň? ..